Autor v uvedenom článku poukazuje na hlavné rozdiely v slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným. Komparatívne úvahy sú zamerané najmä na vznik spoločnosti, obchodný podiel, práva a povinnosti spoločníkov, ako aj organizačnú štruktúru spoločnosti. Odôvodnenosť komparatívnych úloh je podporená prijatím nového zákona o obchodních korporacích, ktorý doterajšiu právnu úpravu na viacerých miestach podstatne mení.

Článok sa zaoberá otázkou nového inštitútu – kontrolóra športovej organizácie, ktorý priniesol nový zákon o športe. Cieľom článku je poukázať na opodstatnenie vzniku a pôsobenia tejto funkcie v rámci športových organizácií so zameraním sa na úlohy kontrolóra športovej organizácie ako aj ekonomické a personálne dopady jeho pôsobenia v rámci športovej organizácie.

Vyberanie ročného členského príspevku v zmysle zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “Zákon o športe”) sa môže na prvý pohľad zdať ako neprimeraný zásah do združovacieho práva dotknutých subjektov. Opak je však pravdou, nakoľko Zákonom o športe deklarované ciele a s nimi súvisiace právne mechanizmy majú do športu priniesť väčšiu prehľadnosť, nové systémy správy a riadenia športu prostredníctvom subjektov v športe, a predovšetkým snahu po aktívnej účasti jednotlivých nosných subjektov pri správe, organizácii a riadení toho-ktorého športu.

V príspevku sa sústredíme na explikáciu nominátnych športovo-právnych kontraktov, a následne i na stručný prehľad inominátnych športových kontraktov v novom zákone o športe. Nominátne kontrakty predstavujú: zmluva o profesionálnom vykonávaní športu, zmluva o amatérskom vykonávaní športu, zmluva o príprave talentovaného športovca, dohoda o hosťovaní, a zmluva o sponzorstve v športe. Okrem toho však zákon pripúšťa aj využívanie zmluvných typov (pracovná zmluva a dohody) podľa Zákonníka práce a iných obdobných pracovnoprávnych predpisov, a to pre profesionálny aj amatérsky výkon športu, ale aj pre činnosť športových odborníkov, ak vykonávajú závislú prácu.

Príspevok reaguje na prípravu nového návrhu zákona o športe, najmä pokiaľ ide o navrhovanú legálnu úpravu postavenia športových klubov. Autor poukazuje na pozitívne zmeny, ktoré by mala nová právna úprava priniesť, i na niektoré úskalia, ktoré môžu spôsobiť aplikačné problémy. Zároveň navrhuje zakomponovať do pripravovanej právnej úpravy niektoré ďalšie zmeny.

Článok v sekundárnej rovine prezentuje kvalitatívny výskum prostredníctvom Grounded Theory, ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s problematikou civilnej a trestnej mediácie. Primárne je zameraný na oblasť restoratívnej justície a trestnej mediácie. Autor článku sa týmto obracia na odbornú verejnosť a autority, ktoré môžu svojím prístupom napomôcť tomu, aby vzdelávanie trestných mediátorov (PaMÚ) bolo realizované v intenciách odporúčaní CEPEJ(2007)13, (Európska komisia pre efektívnosť fungovania justície. V Štrasburgu, 7. decembra 2007).

V predošlých príspevkoch a článkoch venujúcich sa téme manipulácie priebehu a výsledkov športových súťaží sme poukázali na závažnosť tohto fenoménu a jeho rozmach v posledných rokoch ako jedného z negatívnych javov v športe. Zároveň sme uviedli, že bol pripravený a otvorený k podpisu Dohovor Rady Európy (ďalej aj „RE“) k manipulácií športových súťaží, ktorého účelom je úprava predpisov jednotlivých členských krajín RE tak, aby bolo možné prijať opatrenia k čo najefektívnejšiemu boju proti ovplyvňovaniu športových súťaží, tzv. match-fixingu. Napriek tomu, že Slovenská republika dohovor doposiaľ nepodpísala, zákonodarca pristúpil v rámci aktuálneho návrhu Zákona o športe k úprave niektorých dôležitých aspektov práve v súlade s Dohovorom RE. Tie sa týkajú na jednej strane vymedzenia povinností národných športových zväzov v boji proti match-fixingu a jednotlivých športových subjektov (športové kluby, športovci, funkcionári atď.) pri dodržiavaní princípov fair-play a ochrane integrity športu. Na strane druhej dochádza prostredníctvom novely Trestného zákona k lepšiemu vymedzeniu trestnej činnosti v podobe manipulácie športových súťaží a sprísneniu trestov pri jej páchaní.

Obsahom článku je priblíženie niektorých aspektov dobrovoľníctva ako samostatného právneho a spoločenského inštitútu vo vybraných krajinách sveta – Spojené štáty americké, Talianska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Rumunsko, Slovinská republika.

Potreba vytvorenia a následnej realizácie ankety k pripravovanému zámeru nového Zákona o športe vyplynula z niekoľko mesačnej práce pracovnej skupiny zloženej z odborníkov v rôznych oblastiach športu a práva. Nie však preto, aby sme zistili, čo vlastne potrebujeme zákonom upraviť, to vieme definovať a zhodnúť sa na tom pomerne presne, ale predovšetkým preto, aby sme sa uistili, či nami uvažované riešenia a kľúčové zámery sú v zhode s mienkou verejnosti, a to najmä tej športovej.

Od 1.1.2016 vstúpil do platnosti a účinnosti z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem iného, zákon prináša podstatnú zmenu v normatívnej úprave športových klubov, ktoré - či chceme, alebo nie - patria medzi najpočetnejšie a najvýznamnejšie subjekty v športe, ktoré vytvárajú konkrétne podmienky pre výkon športovej činnosti či už profesionálnym, amatérskym - no mnohokrát aj voľnočasovým športovcom. Zákon o športe podstatne mení ich postavenie, stanovuje im nové práva, ale aj povinnosti. Autor predkladaného príspevku si preto stanovil za cieľ vytvoriť akýsi zjednodušený prehľad nového postavenia, nových práv a povinností športového klubu, ako aj ďalších súvisiacich normatívnych spojitostí v zákone, čím sa snažil uľahčiť funkcionárom a pracovníkom týchto klubov orientáciu v novom zákonnom predpise.

V článku som sa zamerala na poukázanie určitého špecifika rímskeho práva, ktoré spočiatku spočívalo v tom, že na činnosti právnej vedy sa podieľal malý okruh súkromných právnikov, ktorí v tom čase pracovali bez zásadných direktívnych obmedzení, čo sa postupne menilo, zásadným spôsobom nástupom dominátu. Významným faktorom ovplyvňujúcim plynulosť vývoja rímskeho práva bolo pôsobenie rímskej jurisprudencie, pozornosť som zamerala na najvýznamnejších predstaviteľov, ako aj na snahu o systematickosť práva.